Od brehov Tople a Slaného potoka

Poľovnícke združenie Topľa Soľ vzniklo v päťdesiatych rokoch minulého storočia.

PZ -  obhospodaruje poľovný revír Slaný potok  s rozlohou  2 493 ha ktorý patrí do oblasti jelenej oblasti J XXV Slanské pohorie. Jeho jednotlivé časti  sa rozprestierajú v katastri troch obcí – Soľ, Hlinné a Rudlov.

PR Slaný potok zasahuje do dvoch geomorfologických celkov. Sú to Slanské vrchy a Východoslovenská pahorkatina, čo je neklamným znakom toho, že územím prechádza významná hranica medzi Západnými Karpatmi a Východnými Karpatmi a taktiež hranica medzi Karpatmi a Panónskou panvou.

Aj keď sa  revír nachádza  v jelenej oblasti, až 80 percent ho tvorí  orná pôda, lúky, pasienky a len 20 percent lesných pozemkov, v ktorom je zastúpený  prevažne buk, hrab a dub. Cez východnú časť  revíru nášho PZ  preteká  rieka Topľa  a cez jeho jadro Slaný potok prameniaci v Slanskom pohorí, no i ten  končí v koryte Tople. A tak je iste prirodzené, že  pomenovanie  združenia je spojené práve s týmito tokmi:  PZ Topľa Soľ

O revír sa stará 29 členov a 3 čakatelia na členstvo PZ. Činnosť združenia riadi  výbor:

• Predseda : Peter Bačišin
• Poľovnícky hospodár : Slavomír Keresteš
• Tajomník: Jozef Dobranský
• Finančný hospodár: Peter Dankovič
• Kynológicky referent: Marián Lupčo
• Strelecký referent: Viliam Hlad
• Predseda dozornej rady: Miroslav Jenčo

Združeniu sa osvedčila prax známa z väčšiny podobných PZ: členovia sú rozdelení do troch pracovných skupín. Každú činnosť ktorá sa vykonáva v revíry, kontroluje poľovnícky hospodár Slavomír Keresteš spolu s vedúcimi jednotlivých pracovných skupín, získavajú istý počet bodov.  Koncom roka sa body sumarizujú a podľa toho, kto sa ako podieľal na prácach v revíri, prideľujú sa povolenky na odstrel jednotlivých druhov raticovej zveri. Členovia sa o revír dobre starajú, veď v súčasnosti obrábajú 10 políčok pre zver, 10 kŕmovísk pre raticovú zver, 5 zásypov pre malú zver a 25 soľníkov. Starať sa však treba aj o 10 kazateľnicových posedov a 12 nekrytých sedačiek, najmä po skončení zimy je vždy treba na nich čosi opraviť.

Členovia združenia vlastnia 6 poľovne upotrebiteľných psov: 7 duričov na diviačiu zver, 2 farbiarov, 2 brlohárov a 1 psíka so FSMP. Jeden z členov, Peter Dankovič, vlastní  aj chovnú stanicu bavorského farbiara  – Z Dankovičovho dvora. O kynológiu je medzi  členmi záujem, čo  dokazuje aj podujatie ktoré boli konané v PZ – Topľa Soľ (duričské skúšky a farbiarské skúšky malých plemien).

Tak ako o kynológiu, členov zaujíma aj zdokonaľovanie sa v streľbe  a každý rok sa viacerí zúčastňujú  na streleckých súťažiach. Medzi najúspešnejších našich strelcov patria: Jozef Dobranský, Viliam Hlad, Ľubomír Hlad a Erik Bačišin.

Podľa normovaných kmeňových stavov má byť v revíri Slaný potok 10 ks jelenej zveri, srnčej 32 ks a diviačej 7ks. Najpočetnejšia je srnčia zver, no je i dostatok jelenej a diviačej zveri. Miestami možno stretnúť aj  bažanta  a zajaca poľného,  ale tak ako inde, ani tu  nie sú pre ich väčšie rozšírenie vyhovujúce podmienky. Zo šeliem sa v revíri  vyskytuje predovšetkým líška hrdzavá, jazvec lesný, mačka divá a v posledných rokoch, osobitne v zimných mesiacoch, sa v týchto končinách začína ukazovať aj vlk dravý.  Príroda  tu poskytuje dobré podmienky i pre niektoré druhy vzácnej zveri, najmä rysa ostrovida, bociana čierneho, orla krikľavého alebo salamandru škvrnitú.

Členovia pri love zveri sa musia riadiť schváleným plánom chovu a lovu zveri, ktorý schvaľuje Okresný úrad pozemkový a lesný odbor.

Členovia PZ majú radi svoj revír. Tešia sa novým prírastkom zveri, sledujú ich rast, chránia ich. Sú presvedčení, že vďaka prírodným podmienkam by sa tu mohlo lepšie dariť napr. jelenej zveri.

Žiaľ, zver je tu často vyrušovaná  hlavne rómskou komunitou, ktorá  tu dokáže vyzbierať takmer všetky lesné plody a najmä vyrubovať stromy. Jelenia zver, ktorá je osobitne citlivá na vyrušovanie,  sa radšej premiestni do tichších lokalít a vystupuje  do vyšších polôh Slanského pohoria, ktoré obhospodarujú štátne lesy.

Spoluobčania  považujú  činnosť PZ  ako neodmysliteľnú súčasť verejného a spoločenského života.  S poľovníkmi sa stretávajú deti už od predškolského veku a radi ich pozývajú medzi seba a so záujmom počúvajú o všetkom, čo sa v prírode deje a ako sa treba o zver starať. Preto napokon je prirodzené, že o poľovníctvo sa zaujímajú nielen „staršie“  či „stredné“ ročníky,  veď ak najstarším je  osemdesiattriročný, najmladším je dvadsaťtriročný člen PZ.

Každý rok  je  v revíri niečo nové a aby sa jednotlivé udalosti, výsledky, podujatia či spoločné úspechy uchovali aj pre nasledujúce generácie  – všetko svedomite zapisuje do kroniky Štefan Lupčo.  A na jednom i druhom brehu Slaného potoka sa neustále deje  niečo zaujímavé.  

Slavomír Keresteš